Už zhruba dvadsať rokov na západe vládnuci neomarxisti porušujú ľudské práva!
Odkazovač: Jste z České republiky? Pak raději klikněte myší na tento modrý nápis a přepnete se tím do české verze!Pokiaľ
ide o mňa osobne, ja pri republikánskych primárkach som osobne síce fandil
Tedovi Cruzovi, PRO-LIFE a PRO-FAMILY senátorovi z Texasu, a hoci teda
Donald Trump nebol mojím favoritom, snáď nakoniec nielen mne, ale možno aj Vás
príjemne prekvapí. To jednoducho budeme ja i Vy vedieť zhodnotiť až s určitým
odstupom času. Jeho nesporne silnou stránkou je najmä ekonomika plus umenie
vyjednávania, a hoci možno nemá príliš veľa skúseností z ostatných oblastí
politiky, očakávam však od neho, že je
tiež aj on verný PRO-LIFE a PRO-FAMILY hodnotám.
A ako
od človeka, prichádzajúceho zo sveta veľkého biznisu od neho očakávam aj to, že
je Donald Trump logicky uvažujúci, rozumný a pragmatický podnikateľ bez na
dnešnom západe už zhruba dvadsať rokov vládnucej ideologickej, extrémistickej
krajne ľavičiarskej, neomarxistickej tzv. "politickej
korektnosti".
V
predošlom článku
"Čo je to ten neomarxizmus čo už
zhruba dvadsať rokov vládne na západe?"
som sa snažil v tej najmaximálne možnej stručnosti vysvetliť
podstatu extrémistického krajne ľavicového neomarxizmu, ktorý už zhruba dvadsať
rokov vládne na západe plus
vyjadriť sa aj k tej otázke, či dotyčnú extrémistickú krajne ľavicovú
neomarxistickú totalitnú diktatúru máme aj v
našej Slovenskej republike alebo nie. Pravdaže ten predošlý článok bol veľmi
všeobecný, lebo som sa v ňom snažil zodpovedať všetky nejasnosti, ktoré
vyplynuli z reakcií čitateľov v ich e-mailoch, ktoré som dostal v oných
dňoch.
V
západných krajinách už zhruba dvadsať rokov vládnuci extrémistickí krajne
ľavicoví neomarxisti hrubo porušujú
ľudské práva, a to najmä tým, že porušujú najmä za "prvé" to
najzákladnejšie právo na život (potraty a eutanázia); za "druhé"
vládnuci neomarxisti porušujú slobodu prejavu; za "tretie" porušujú
neomarxisti slobodu podnikania; a to najmä slobodnú voľbu zmluvného
spolukontrahenta s ktorým by mal mať každý právo zmluvu podľa svojho
slobodného rozhodnutia uzavrieť alebo neuzavrieť; a
za" štvrté "porušujú neomarxisti slobodu
svedomia a slobodu náboženstva, keď nútia ľudí konať v rozpore s ich svedomím
či v rozpore s ich náboženskou vierou.
Inými
slovami či už sa nám to páči alebo nie, súčasné extrémistické krajne ľavicové
neomarxistické totalitné diktatúry
vládnuce už zhruba dvadsať rokov v súčasných západných neomarxistických
štátoch, tj. dnes v štátoch nachádzajúcich sa na západ od Českej
republiky v Európe a Severnej Amerike (a nedaj Bože možno niekedy v budúcnosti
dokonca aj u nás) má táto extrémistická krajne ľavicová neomarxistická totalitná
diktatúra bohužiaľ za následok:
1./Krajne ľavicové extrémistické neomarxistické režimy na západe hrubo
porušujú slobodu prejavu pod neomarxistickými zámienkami, že údajne vraj ide
o tzv. "reč z nenávisti", keď napríklad na dnešnom západe je bohužiaľ
kritika homosexualistickej ideológie a propagandy vládnucimi extrémistickými
krajne ľavicovými neomarxistickými režimami zpravidla kvalifikovaná ako
tzv. „reč z nenávisti", a za tento podľa predstáv extrémistických krajne
ľavicových neomarxistických tyranov vládnuceho extrémistického krajne ľavicového
neomarxistického režimu údajný "trestný čin" by mal byť tento oponent
a kritik homosexualistickej ideológie a propagandy zavretý do väzenia ako keby
to bol nejaký Ťažký zločinec.
2./Krajne ľavicové extrémistické neomarxistické režimy na západe hrubo
porušujú práva rodičov na výchovu svojich vlastných detí
v súlade so svojim vlastným svetonázorom, politickým presvedčením a náboženskou
vierou, čo sa prejavuje tak, že na západe vládnuce extrémistické krajne ľavicové
totalitné neomarxistické režimy zatvárajú do väzenia rodičov detí, ktorí prejavia
akýkoľvek nesúhlas či už s tým, aby bolo ich vlastným deťom v školských a
predškolských zariadeniach vymývaný mozok či už zvrátene perverzne zvrhlou
homosexualistickou ideológiou a propagandou, alebo nesúhlasia s tým, že ich
vlastným deťom sú proti vôli rodičov vtĺkané do hlavy extrémistické krajne
ľavicové neomarxistické názory, ktoré fakticky tvrdia že potratové vraždenie i
masový potratový holokaust nenarodených detí je údajne vraj úplne normálne,
správne a vysoko žiadúce konanie; a spoločenského odsúdenia a čo najprísnejšieho
trestu si údajne vraj zaslúžia naopak všetci humánne mysliaci muži a ženy, čo sa
opovážia vysloviť akékoľvek pochybnosti o údajnej správnosti potratového vražedného
holokaustu nenarodených detí, prípadne ako rodičia detí vyjadria akýkoľvek nesúhlas
s tzv. "sexuálnou výchovou", ktorá by sa skôr výstižnejšie mala nazývať "sexuálny
tréning", pretože v skutočnosti cieľom tejto extrémistickej krajne ľavicovej
neomarxistickej tzv. "sexuálnej výchovy" na západe nie je podanie
faktografických informácií a sexe, pohlavnom styku či počatí z čisto biologického
hľadiska, a už vôbec nie výchovu detí k budúcemu zodpovednému manželstvu a rodičovstvu,
ale cieľom tejto extrémistickej krajne ľavicovej neomarxistickej tzv. "sexuálnej
výchovy" na západe je úmyselné a plánovite cieľavedomé mravné skazenie detí už od
ich najútlejšieho detstva, kde i proti vôli rodičov už v materských školkách a
potom aj na základenej škole sú malé deti už od svojich štyroch rokov učiteľmi plus
príležitostne veľmi často i potulne školy navštevujúcimi aj rôznymi homosexuálnymi
a inými podobnými aktivistami sú deti na západe na tomto "vyučovaní" za použitia
často aj hrozieb a násilia nútené jednak k homosexuálným orgiám s ostatnými deťmi
pod zámienkou že aby vraj deti našli sami seba a vyskúšali si osobne preto aj
homosexuálny sex aby zistili či im to údajne vraj bude sexuálne osobne "vyhovovať",
jednak sú v ešte oveľa väčšej miere deti rôznymi vyhrážkami ale aj násilím nútené
masturbovať na "vyučovaní" prakticky na každej vyučovacej hodine s cieľom
extrémistického vládnuceho krajne ľavicového neomarxistického režimu jednak
mravne skaziť deti od najútlejšieho detstva tým, že už ako štvorročné sa naučia
masturbovať, jednak extrémistickým krajne ľavicovým neomarxistickým režimom
násilím vnucovanou "povinnou" masturbáciou na každej vyučovacej
hodine tzv. "sexuálnej výchovy" plánovite a cieĺavedome učiniť už malé deti
od ich najútlejšieho detstva cez celú ich dospelosť až do ich smrti celoživotne
závislými na extrémne častom masturbovaní s cieľom vytvoriť z nich takto
slabochov bez akejkoľvek osobnej pevnej vôle, ktorí potom najmä v dospelosti
vzhľadom k tejto umelo vypestovanej chorobnej závislosti
vedúcou k slabošstvu budú zo strany vládnucich krajne ľavicových neomarxistických
extrémistických režimov velmi ľahko ovládateľní a
manipulovateľní.
3./Krajne ľavicové extrémistické neomarxistické režimy na západe hrubo
porušujú slobodu podnikania, a to najmä vo forme hrubého porušovania práva na
slobodunú voľbu zmluvného spolukontrahenta pod neomarxistickými zámienkami
boja proti údajnej "diskriminácii", čo na dnešnom krajne ľavicovými
neomarxistickými extrémistami ovládanom západe znamená, že keď napríklad
človek prenajímajúci byty napríklad odmietne človeku rómskeho
pôvodu prenajať svoj byt z toho dôvodu, pretože sa obáva že mu zničí bytové
zariadenie a nebude mu riadne platiť nájomné, tak tým, že sa ako riadny
hospodár zachoval z čisto ekonomického hľadiska racionálne, sa naopak z
hľadiska vládnuceho extrémistického krajne ľavicového neomarxistického režimu
podľa platného tzv. "antidiskriminačného zákona" dopustil údajnej
"rasovej diskriminácie", za ktorú ho má podľa tejto
extrémistickej krajne ľavicovej neomarxistickej legislatívy postihnúť obrovská,
až drakonická pokuta, ktorá je často pokutou ekonomicky až
likvidačnou.
Pravdaže
vyššie uvedený príklad je len jeden z viacerých možných príkladov! Rovnako tak
v tejto kategórii hrubého porušovania slobody podnikania so zameraním na
obmedzovanie práva na slobodnú voľbu zmluvného spolukontrahenta s kým zmluvu
slobodne uzavrie alebo neuzavrie namiesto vyššie zmieneného prípadu nájomnej
zmluvy som mohol uviesť porušovanie práva slobodne uzavrieť alebo neuzavrieť
tzv. "zmluvu o dielo", kde napríklad by som mohol uviesť ako
typologické príklady príklad tlačiara ku ktorému príde zákazník požadujúci aby
mu tlačiar vytlačil propagandistické materiály, s ktorých obsahom tlačiar
zásadne osobne nesúhlasí, poprípade to hrubo uráža jeho náboženskú
vieru atď.
Iným
prípadom obmedzovania práva slobodne uzavrieť alebo neuzavrieť tzv.
"zmluvu o dielo" môže byť typologický prípad pekárov či cukrárov,
ktorý na zákazky zákazníkov pečú torty, ku ktorému však ale príde
"zákazník" s objednávkou, aby mu upiekol tortu s nápisom s ktorým onen
pekár či cukrár takisto osobne zásadne nesúhlasí, poprípade to hrubo uráža jeho
náboženskú vieru atď.
Aj tu
teda ak zákazník požadujúce tlač propagandistických materiálov, prípadne
vyhotovenie torty s kontroverzným nápisom je napríklad homosexuál, moslim,
černoch, cigán, žena či akýkoľvek iný príslušník tzv. "menšiny", tak
sa ten tlačiar, pekár či cukrár, čo objednávku odmietol prijať dopustil údajnej
"diskriminácie" za ktorú musí byť podľa predstáv vládnucich
extrémistických krajne ľavicových neomarxistov pokutovaný drakonickou, často až
likvidačnou pokutou.
4./Krajne ľavicové extrémistické neomarxistické režimy na západe hrubo
porušujú slobodu svedomia i slobodu náboženstva vo forme nútenia ľudí konať
v rozpore s ich svedomím, alebo v rozpore s ich náboženskou vierou, keď sú podľa
neomarxistických predstáv napríklad PRO-LIFE lekári nútení v rozpore so svojím
svedomím vraždiť nenarodené deti vykonávaním potratu alebo PRO-LIFE zdravotné
sestry sú zas nútené v rozpore so svojím svedomím asistovať lekárom a teda
spolupodieľať sa na vraždenie nenarodených detí potratmi.
Áno,
pravdaže nepopieram, že aj ja som PRO-LIFE zmýšľajúce človek, tj. že aj ja
zastávam presvedčenie, že každý ľudský život má právo na život a je hodný
ochrany od okamihu jeho počatia (tj. od okamihu splynutia ženskej pohlavnej
bunky vajíčka s mužskou pohlavnou bunkou spermiou) až do okamihu prirodzenej
smrti, čím odmietam ako akékoľvek potraty, tak aj akúkoľvek tzv.
"eutanáziu", avšak ale tu konkrétne som skutočne v tomto bode
poukazujúc na porušovanie slobody svedomia a slobody náboženstva obhajobu práva
na život na mysli nemal.
Zmienkou
o porušovaní slobody svedomia či porušovanie náboženskej slobody
neomarxistickým nútením ľudí konať v rozpore s ich svedomím či náboženskou
vierou som v tomto konkrétnom e-maile uvedením vyššie uvedeného
konkrétneho príkladu vo vzťahu k potratu nemieril na porušovanie ľudského práva
nenarodeného dieťaťa na život, ale mal som na mysli niečo úplne iné, na mysli
som totiž mal porušovania ľudských práv už narodených, ba v danom konkrétnom
prípade dokonca už priamo dospelých ľudí (lekár, zdravotná sestra) nebyť nútený
proti svojej vôli robiť niečo čo sa prieči svedomie alebo náboženskej viere
daného človeka.
Ide
totiž o to, keď už legislatíva nerešpektuje právo nenarodených detí na život, a
teda zákon povoľuje vraždiť nenarodené deti potratmi, kladiem tu rečnícku
otázku, či despotický krajne ľavicový neomarxistický režim pod hrozbou vyhodenia
zo zamestnania má právo trvať na tom, aby bez akejkoľvek výjimky všetci lekári
a zdravotné sestry pracujúce na pôrodníckom a gynekologickom oddelení okrem
pôrodov detí plus predpôrodnej a popôrodnej starostlivosti o ženu rodičku čo
zahŕňa asi 80% všetkých prác na tomto nemocničnom oddelení museli úplne všetci
bez akejkoľvek výnimky tiež povinne vykonávať aj vraždenie nenarodených detí
potratmi čo potom zahŕňa zvyšných asi 20% prác na príslušnom pôrodníckom a
gynekologickom oddelení, alebo sa má rešpektovať sloboda svedomia a
náboženská sloboda lekárov a zdravotných sestier, ktorí z dôvodov svojej
náboženskej viery alebo z iných dôvodov svojho svedomia odmietajú sa akokoľvek
podieľať na vraždách nenarodených detí potratmi, a teda zúčastňovať sa potratov
budú teda iba len tí lekári a zdravotné sestry, pre než vykonávanie potratov nie je
v rozpore s ich náboženskou vierou a ani s ich svedomím, zatiaľ čo pre lekárov
a zdravotné sestry, pre ktorých či ktoré je účasť na vraždení nenarodených detí
v rozpore s ich náboženskou vierou alebo ich svedomím sa zaiste nájde mnoho inej
práce na danom pôrodníckom a gynekologickom oddelení, a teda pri trocha dobrej
vôle nie je dokonca ani len z hľadiska tých, ktorí sa domáhajú zavraždenia
nenarodených detí potratmi nutné, aby sa na tých potratoch boli nútení podieľať
aj tí lekári a zdravotné sestry, pre ktorých je to závažný etický
problém.
A
pravdaže aj tu platí, že pre prípad extrémistického krajne ľavicového
neomarxistického ale aj komunistického porušovanie slobody
svedomia a náboženskej slobody som pravdaže nemusel nutne uviesť daný príklad
PRO-LIFE lekárov a zdravotných sestier vo vzťahu k vraždeniu nenarodených detí
potratmi. Napríklad mohol som ako príklad porušovania slobody svedomia a
náboženskej slobody uviesť pravdaže aj taký príklad, ktorý s potratmi nemá
absolútne nič spoločné:
Zoberme
si napríklad otázku povinnej vojenskej služby. Za predošlého komunistického
režimu bolo za odmietnutie vojenskej služby päť rokov väzenia. A len čo si
dotyčný "odpierač" povinnej vojenskej služby oných päť rokov vo
väzení odsedel, tak dostal opäť povolávací rozkaz do armády a keď opäť
odmietol, tak opäť ho odsúdili do väzenia na ďalších päť rokov. A tak - ak v
dôsledku väzenských útrap nezomrel skôr - sa toto stále dookola opakovalo až do
konca kalendárneho roka v ktorom dotyčný "odpierač" vojenskej služby
dovŕšil vek šesťdesiat rokov. A tak suma sumárum zo svojho života dotyčný
"odpierač" vojenskej služby niekedy snáď až nejakých štyridsať rokov
strávil vo väzení, čo bolo minimálne dvakrát viac než vo väzení „sedeli“ uväznení
vrahovia. Z hľadiska vládnuceho režimu bol dotyčný "odpierač"
povinnej vojenskej služby nenapraviteľný zločinec, recidivista, hoci inak
fakticky bol to často až neuveriteľne veľký "slušňák" a teda pravý
opak typického zločinca.
A
neboli to ani zďaleka iba len nejakí sfanatizovaný Svedkovia Jehovovi či iní
sektári, ale niekedy dokonca aj hlboko veriaci katolíci, ktorí pociťovali v
eventuálnej službe v armáde konflikt so svojou náboženskou vierou, prípadne
boli dokonca aj prípady ateistov u ktorých teda nešlo vôbec o nejakú náboženskú
motiváciu, ale boli napríklad tak dôslednými pacifistov, že služba v armáde
bola v rozpore s ich svedomím.
Vrátiac
sa k americkým prezidentským voľbám, musím povedať, že v neposlednom rade od
Donalda Trumpa ako pragmatického podnikateľa očakávam aj to, že na rozdiel od
profesionálnych politikov a politických ideológov nie je ani nijako ináč
zaťažený nejakými ideologickými predsudkami, floskulami, zastaralými dogmami či
rôznymi "klišé" nielen v domácej, ale najmä v oblasti zahraničnej
politiky a medzinárodných vzťahov, a to dokonca ani v tak politicky chúlostivej
oblasti ako sú práve vzťahy voči Rusku a Číne, pretože ak sa nechceme všetci
vzájomne pozabíjať v tretej svetovej vojne, musíme nakoniec vlastne aj s nimi
aspoň nejako vychádzať, čo je potom ďalšia oblasť, kde predpokladám, že Donald
Trump využije ku prospechu nás všetkých svojich vynikajúcich schopností
skvelého vyjednávača, ktoré nadobudol práve vo svete veľkého biznisu.
A ak
niekedy budete počuť lakonickú a nič bližšie nehovoriace informáciu, že sa
prezident USA Donald Trump stretol a rokoval s ruským ministrom zahraničných
vecí Sergejom Lavrovom, tak vedzte že práve tu ide o dôležité diplomatické
vyjednávania, lebo práve tak ako medzi americkou garnitúrou najlepším
vyjednávačom bude zrejme asi prezident Donald Trump, tak naopak najlepším
ruským vyjednávačom je nepochybne minister Sergej Lavrov. Ruský prezident Putin
aj premiér Medvedev reprezentujú Rusko a jeho politiku, keď však ale je niekde
vyslaný na nejaké rokovania minister Sergej Lavrov, tak hoci síce niekedy
novinári o tom nič bližšie neuviedli, bolo to vždy pre mňa neklamným znamením
toho, že tam bol ruskou stranou vyslaný za účelom závažných diplomatických
vyjednávaní.
To
Hillary Clintonová hoci síce bývalá ministerka zahraničných vecí o diplomacii
nielen že nemá ani potuchy, ale je naopak úplný fanatik, blázon a šialenec. Jej
americkými masmédiami horlivo propagovaný návrh na zavedenie tzv.
"bezletovej zóny nad Sýriou" bolo niečo neuveriteľného a šokujúceho. Zaplať
Pán Boh že prezident Barack Obama hoci síce inak je sám tiež neomarxistom mal
aspoň toľko zdravého rozumu, že tento Clintonovej návrh kategoricky odmietol s
poukazom na to, že hoci síce by veľmi rád aj on zvrhol sýrskeho prezidenta
Baššára Asada, avšak ale nestojí mu to predsa len za to, aby takýmto
jednostranným zavedením tzv. "bezletovej zóny" riskoval vojenský
konflikt s ruským vojenským letectvom operujúcim v sýrskom vzdušnom priestore,
čo by celkom reálne mohlo nakoniec prerásť až do vypuknutia tretej svetovej
vojny medzi USA a Ruskom, ktorá by nakoniec zrejme vyústila v použitie
jadrových zbraní tou vojnovou stranou, ktorej by hrozila v konvenčnej vojne
vojenská porážka, čo a potom aj s následnou jadrovou odvetou druhej protistrany
nutne by táto vojna medzi USA a Ruskom viedla k vyhubeniu všetkého ľudstva, ba
aj všetkého života na našej planéte.
Inak
viete aký bol postoj rôznych nedemokratických režimov k voľbám?
Nacisti,
keď sa v roku 1933 dostali v Nemecku k moci, tak voľby úplne zrušili, lebo ich
pokladali za úplne zbytočné.
Komunisti
keď sa v dvadsiatom storočí dostali niekde k moci tak na rozdiel od nacistov
voľby síce formálne ponechali, ale na každú volenú funkciu kandidovať mohla iba
len jedna jediná osoba, pričom táto osoba bola veľmi starostlivo vybraná
príslušnými straníckymi a štátnymi orgánmi, aby tak mali stopercentne istotu,
že vybraný súdruh je absolútne lojálni voči vládnucemu totalitnému režimu. A
aby voliči eventuálne sa snáď nepokúsili hlasovať proti, tak stanovená forma
hlasovania bola primárne postavená na forme verejného hlasovania s tým, že
výslovne iba len ten, kto o to explicitne požiada, môže ísť hlasovať
"tajne" za plentu. Bolo im veľmi dobre jasné, že viac ako deväťdesiat
percent voličov bude mať vždy skôr posrané plné nohavice od strachu než aby si
trúfli hlasovať verejne proti onomu jedinému kandidátovi alebo povedať si, že
chce ísť hlasovať tajne, čo by vlastne v podmienkach komunistického režimu
fakticky vyžadovalo rovnakú mieru heroizmu ako verejne hlasovať "proti".
Iba
posledný rok či dva Gorbačovej vlády bolo umožnené aby sa o funkciu uchádzal
nie iba len jeden, ale minimálne dva spoľahlivo prekádrováni, režimu plne
oddaní a verní komunisti.
No a v
dnešnom post-demokratickom neomarxistickém západe tento Gorbačovov volebný systém
vládnuci neomarxisti ešte viac "zdemokratizovali". Nielenže títo
krajne ľavicoví neomarxistickí súdruhovia kandidujúci v neomarxistickom režime
kandidujú za rôzne pôvodne sociálnodemokratické, kresťanskodemokratické a iné
ešte pred nejakými dvadsiatimi rokmi pôvodne demokratickej strany z ktorých sa
dnes stala už iba len jedna z mnohých neomarxistických organizácií, pričom z
niekdajšej pred zhruba dvadsiatimi rokmi pôvodne demokratickej politickej
strany zostal dnes už iba len jej pôvodný názov, ktorý však ale s jej dnešným
neomarxistickým charakterom nemá už v skutočnosti absolútne vôbec nič
spoločného.
A hoci
síce protagonisti vládnucich neomarxistických režimov, vládnuci neomarxistickí
politici a ich novinári sa snažia pokrytecky tváriť ako keby v priebehu
posledných približne dvadsiatich rokoch k žiadnej radikálnej zmene vládnuceho
režimu a tradičných politických strán nedošlo, napriek tomu je len otázkou času
kedy si týchto radikálnych zmien všimne a uvedomí väčšina obyčajných občanov. A
vrátiac sa k opisu volebného systému dnešných post-demokratických západných
štátov ovládaných krajne ľavičiarskymi neomarxistickými extrémistami, treba
tiež dodať nielen to, že volieb sa môže zúčastniť a na každú volenú funkciu
kandidovať niekoľko neomarxistickému vládnucemu režimu plne lojálnych a
oddaných neomarxistických súdruhov pod hlavičkami niekdajšej bývalej sociálnej
demokracie, niekdajšej bývalej kresťanskej demokracie, ako aj pod hlavičkami
ďalších kedysi pôvodne demokratických politických strán, ale na rozdiel od
komunistického režimu dokonca aj v jeho liberálnejšej Gorbačovovej forme je
prinajmenšom aspoň niekedy a niekde dovolené uchádzať sa o funkciu aj takej
politickej strane, ktorá nie je stranou neomarxistickou, prípadne takému
kandidátovi, ktorý nie je neomarxistom.
Pritom
však ale hoci síce aspoň niekedy a niekde umožnenej možnosti kandidovať vo
voľbách v západnom post-demokratickom neomarxistickom štáte aj skutočne
opozičným stranám či kandidátom, ktorí teda k neomarxistom nepatria, rozhodne
to však ale v žiadnom prípade neznamená, že by sa im v masmédiách dostávalo
spravodlivého priestoru pre prezentáciu svojho vlastného politického programu
alebo priestoru v masmédiách, kde by sa mohli brániť proti lživým
propagandistickým obvineniam a osočovaniam zo strany masmédií a svojich
politických oponentov. Práve naopak musí počítať s tým, že v neomarxistickom
štáte všetky televízne stanice, všetky rozhlasové stanice i všetka tlač úplne
jednotne až s neuveriteľnou uniformnou jednotou všetkých existujúcich masmédií
budú buď totálne ignorovaní aby sa o ich existencii voliči nedozvedeli, alebo
ak ich existenciu nemožno už pred voličmi ututlať a zamlčať, respektíve hrozí
ich zvolenie, tak budú vystavení nenávistnej masmediálnej kampani, kde v jednom
bojovom šíku všetky televízne stanice, všetky rozhlasové stanice aj všetka tlač
v danom neomarxistickém štáte bude na ne kydať bahno nenávistných klamstiev a
ohováraní, že sú to údajne vraj fašisti, nacisti, ultrapravičiari, rasisti,
islamofóbovia, homofóbovia a podobne.
A ak
eventuálne ani toto neomarxistické mediálne vymývanie mozgov nestačí na to aby
vyhral z pohľadu vládnucich neomarxistů a ich masmédií ten "správny"
kandidát či politická strana, tak sa vládnuci neomarxisti neštítia ani
otvoreného falšovanie volebných výsledkov. K falšovanie výsledkov došlo aj v
USA, kde Donalda Trumpa jednak okradli minimálne o 5% až 8% hlasov, jednak
hlasovalo v prospech Hillary Clintonovej až päť miliónov falošných
"voličov", však víťazstvo Donalda Trumpa bolo tak obrovské, že sa to
už ani ufalšovat nedalo. Snaha o ešte väčšie falšovanie volebných výsledkov by
sa už nutne musela úplne prevaliť.
Iný
prípad sú nedávne prezidentské voľby v Rakúsku. Napriek masmediálnímu vymývanie
mozgov najprv v druhom kole vyhral pre vládnucich neomarxistov
"nežiaduci" kandidát Norbert Hofer, a preto boli neomarxisti nútení
tieto výsledky sfalšovať. To bolo tak zrejmé, že nad tým nemohol zavrieť oči
ani rakúsky ústavný súd. Potom vzhľadom na to, že opätovné falšovanie volebných
výsledkov by bolo oveľa ťažšie, tak v tomto medzičase medzi prvým a druhým
kolom prezidentských volieb, ba dokonca medzi prvým a druhým hlasovaním toho
istého druhého kola prezidentských volieb vládnuci neomarxisti flagrantne
protiústavným spôsobom prijatím zákona v rakúskom parlamente, ktorý je zákonom
úplne zjavne protiústavným úplne svojvoľne a účelovo zmenili zloženie
voličského elektorátu, a to tým, že posunuli aktívne volebné právo od 16 rokov,
pretože sú si neomarxistickí tyrani vedomí toho, že mladým a neskúseným ľuďom
možno všadeprítomnou masmediálnou propagandou možné oveľa ľahšie "vyprať
mozog "ako starším a skúsenejším ľuďom. A všetky západné masmédiá mali
navyše tú nehoráznu drzosť, že kategoricky popierali, že by táto zmena bola
akokoľvek významná.
Pre
nás starších pamätníkov by som rád v tejto súvislosti spomenul úplne analogický
prípad, ku ktorému došlo pred približne necelými tridsiatimi rokmi vo vtedajšej
"sandinistickej" Nikarague, ktorej režim bol veľmi blízky vtedajším
komunistickým režimom. Pod tlakom západu vtedajší nikaragujský prezident Daniel
Ortega tuším v roku 1989 po kolapse komunistických režimov v Európe sľúbil, že
uskutoční v Nikarague skutočne slobodné demokratické prezidentské voľby. Ale ty
slobodné a demokratické voľby si podobne ako to urobili vládnuci neomarxisti v
Rakúsku vyložil po svojom: v následne prijatom príslušnom nikaragujskom
volebnom zákone bolo tiež stanovené, že aktívne volebné právo je od veku
16-tich rokov. Nikdy nezabudnem na to, ako všetky západné masmédiá vtedy začala
toto ustanovenie ostro kritizovať ako úplne účelové, pretože mladí ľudia čoby
voliči sú všadeprítomnou sandinistickou propagandou oveľa ľahšie ovplyvniteľní
než vyzretejší starší voliči.
Pritom
treba povedať, že v príslušnom marxistickom režime sandinistickej diktatúry v
Nikaragui bola väčšia sloboda masmédií než na dnešnom neomarxistami ovládanom
západe, respektíve aj v dnešnom neomarxistami ovládanom Rakúsku. V Nikaragui
totiž vtedy úplne legálne existovala jedna skutočne nezávislá rozhlasová
stanica "Radio Catholica" patriaca katolíckej cirkvi v Nikaraguy,
ktorú vládnuci režim nekontroloval; práve tak pokiaľ ide o dennú periodickú
tlač, tak taktiež celkom legálne v Nikarague vychádzali aj jedny dôležité
celoštátne noviny, respektíve celoštátny denník "La Stampa" patriaci
priamo zjednotenej antisandinistické politickej opozícii. To o tak "veľkej
slobode masmédií" ľudia v dnešnom neomarxistickém Rakúsku, práve tak ako
aj v ostatných neomarxistických režimoch vládnucich na západe už zhruba dvadsať
rokov nemôžu už ani len snívať.
A to
už nehovoriac o podpore vtedajšej nikaragujskej antisandinistickej opozície, zo
strany Hlasu Ameriky, BBC - Volá Londýn a ostatných vtedajších západných
rozhlasových staníc zahraničného vysielania, ktoré tiež ustanovenia aktívneho volebného
práva od 16 rokov vo vtedajšej sandinistickej Nikaraguy pred zhruba necelými
tridsiatimi rokmi ostro kritizovali, zatiaľ čo dnes, často paradoxne priamo aj
tie isté médiá sa optikou úplne dvojitého metra pozerajú o 180 stupňov úplne
opačne na stanovenie aktívneho volebného práva v Rakúsku od 16 rokov s tým, že
tentoraz je to údajne vraj úplne v poriadku, úplne demokratické a ústavné,
pretože tentoraz na rozdiel od toho istého prípadu vo vtedajšej Nikaraguy toto
posunutie aktívneho volebného práva na už od 16 rokov veku údajne vraj nemá
žiadny relevantný vplyv na výsledky volieb.
Nakoniec
by som chcel celkom otvorene povedať, viete podľa čoho v nedemokratickom režime
spoznám slušného politika, ktorému môžem dôverovať, že nie je lokaj
nedemokratického režimu? Podľa toho ako o ňom sa hovorí vo všetkých televíznych
staniciach, rozhlasových staniciach aj vo všetkej tlači daného nedemokratického
štátu. Za komunistickej totality pred novembrom 1989 to bol človek, o ktorom
všetky masmédiá hlásali, že je to údajne vraj "reakcionár",
"kontrarevolucionárov" poprípade "agent svetového
imperializmu". Dnes v neomarxistických režimoch je to zas človek, o ktorom
všetky médiá hlásajú, že je to údajne vraj "fašista", "nacista",
"ultrapravičiar", "rasista", "islamofob",
"homofob" a podobne. No, je síce pravda, že u nás v bývalých
komunistických štátoch strednej Európy, tj v Českej republike, v Poľsku, v
Maďarsku a na slovenské ešte aspoň zatiaľ máme značnú slobodu vďaka ktorej
nemožno ešte aspoň zatiaľ povedať, že by aj tu vládol režim , ktorý je v plnej
miere režimom neomarxistickým. V Rakúsku a Nemecku a potom aj v ostatných
štátoch na západ od týchto krajín v Európe i Severnej Amerike však ale vládnu
nedemokratické režimy, ktoré už dnes bohužiaľ majú všetky atribúty extrémistických
krajne ľavicových neomarxistických režimov, ktorých nadávky skutočne opozičným
politikom do "fašistov a nacistov" keď si prečítam „medzi riadkami“
plným právom beriem ako dôkaz, že ide o slušných ľudí, ktorým môžem plne
dôverovať.
Na
záver by som chcel úplne spochybniť úprimnosť dnešných západných
neomarxistických režimov, ako aj vládnucich neomarxistických politikov a ich
novinárov skutočne bojovať proti skutočnému fašizmu a nacizmu, respektíve
bojovať úprimne proti skutočným fašistom a nacistom. Ostatne je veľmi smutnou
skutočnosťou, že v súčasnosti najväčšími fašistami a nacistami sú veľmi často
paradoxne práve tí dnešní najhorlivejší a najaktívnejší údajní
"bojovníci" proti fašizmu a nacizmu.
Bohužiaľ
je to tak !!!
Ale aj
keby to tak nebolo, tak už samotným permanentným a úplne paušálnym nadávaním
všetkým odlišne zmýšľajúcim ľuďom do údajných "fašistov" a
"nacistov" činia neomarxisti akémukoľvek eventuálne aj skutočnému
boju proti fašizmu a nacizmu "medvediu službu". Ostatne poznáte rozprávku
o pastierikovi oviec, ktorý bezdôvodne začal kričať "Vlk! Vlk! Ide
vlk"? Keď ale pribehli sedliaci s vidlami, tak zistili, že žiadny vlk
nejde. Urobil to pastierik druhýkrát, opäť sa zbehli sedliaci s vidlami, ale
opäť žiadny vlk tam nebol. Po tretí raz však ale skutočne vlk prišiel.
Pastierik síce opäť začal kričať "Vlk! Vlk! Prichádza vlk!". Tentoraz
mu však ale na základe svojich predošlých skúseností už žiadny sedliak neveril
a preto ani nikto zo sedliakov pastierikovi na pomoc neprišiel, a vlk pastierika
zožral. Tak aj teraz keď vládnuci neomarxisti toľkokrát na kde-koho pokrikovali
"Fašisti idú! Nacisti idú!", sa môže reálne stať, že nakoniec keď
potom čo to budú neomarxisti pokrikovať snáď už po milóntý raz sa možno stane,
že nakoniec skutočne budú mašírovať skutoční fašisti či nacisti, avšak ale
tentoraz po toľkých predchádzajúcich skúsenostiach z minulosti nikto už nebude
brať tento pokrik neomarxistov vážne ...
Ak by
ste ale v plnej miere chceli pochopiť podstatu súčasnej neomarxistickej diktatúry,
ktorá už zhruba dvadsať rokov vládne na západe - a hrozí že sa v budúcnosti v
plnej miere rozvinie aj u nás - odporučil by som Vám prečítať si nasledujúce
dve knihy:
1./Autorka:
Gabriele Kuby
Názov
knihy: Globálne sexuálna revolúcia - strata slobody v mene slobody
1./Autor:
Vladimír Palko
Názov
knihy: Levy prichádzajú - Prečo Európa a Amerika smerujú k novej tyranii
Autorka
prvej knihy Gabriele Kuby je nemecká sociologička a univerzitné profesorka.
Autor
druhej knihy Vladimír Palko je zas bývalý prvý námestník Federálnej
bezpečnostnej informačnej služby Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,
neskôr bývalý minister vnútra Slovenskej republiky, bývalý dlhoročný poslanec
Národnej Rady Slovenskej Republiky, a inak politicky bývalý dlhoročný podpredseda
KDH - Kresťanskodemokratické hnutie, čo je na Slovensku sesterská strana českej
KDU-ČSL.
Napísal dňa 21.11.2016
JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryk Lahola