Eutanázia a Asistovaná sebevražda
Odkazovač: Jste z České republiky? Pak raději klikněte myší na tento modrý nápis a přepnete se tím do české verze!Keď nedávno bola tzv, "eutanáziou" proti
svojej vôli zavraždená vitálna sedemdesiatročná pani v Holandsku naivne som sa
domnieval, že už nič horšie sa nemôže stať. Ale mohlo!
V piatok 28.7.2017 v čase cca okolo 19.00 bol v
Londýne na základe súdneho rozsudku popravený, respektíve proti vôli svojich
vlastných rodičov bol veľmi trýznivým, krutým spôsobom zavraždený 11.-mesačný
chlapec Charlie Gard, ktorý na základe súdneho rozsudku zomrel extrémne krutou
smrťou udusením. Viac sa o konci Charlieho Garda môžete dočítať tu: http://www.hlavnespravy.sk/nasiel-pokoj-spravodlivost-maly-charlie-gard-dnes-zomrel-udusenim/1083746
Extrémistické
krajne ľavičiarske neomarxistické úrady, súdy a politici vládnuci vo Veľkej
Británii si nielenže osobuje rozhodovať o tom kto má žiť a kto má zomrieť, ale
ba čo viac osobujú si rozhodovať aj o tom, kto akou konkrétnu smrťou zomrie,
respektíve o tom, kto akým konkrétnym spôsobom bude popravený. Vo štvrtok
27.7.2017 po definitívnom vynesení quasi rozsudku smrti nad 11-mesačným Charlie
Gardom sa jeho matka psychicky zrútila a ešte predtým než upadla do mdlôb
vykríkla na sudcu vetu: "A čo keby to bolo Vaše dieťa?"
Ak aj odhliadneme i od všetkých ďalších absurdít
tohto prípadu je paradoxné, že kým trestný súd by nejakého dospelého masového
vraha odsúdiť na trest smrti nesmel, tak naopak občianskoprávny súd malé
nevinné 11-mesačné dieťa, ktoré nič zlého neurobilo odsúdiť k faktickému trestu
smrti môže.
A to ešte k tomu navyše zhruba posledných dvadsať
rokov vo Veľkej Británii vládnuci zvrátený extrémistický krajne ľavičiarsky
neomarxistický režim je natoľko cynický, že nielenže vraždí či už z politických
alebo ako tomu bolo v tomto prípade Charlieho Garda z ekonomických dôvodov
nepohodlných ľudí proti ich vlastnej vôli, či v prípade maloletých detí vraždí
tieto ich deti proti vôli ich vlastných rodičov, a navyše ešte k tomu má tento
podlý extrémistický krajne ľavičiarsky neomarxistický režim ešte k tomu tú
nehoráznu drzosť, že túto vraždu tzv. "eutanáziou" vydáva za údajne
vraj najlepší záujem zavraždeného, a to ešte k tomu navyše túto vraždu vykonal
nie snáď nejakým otrávením, smrtiacou injekciou, zastrelením či obesením, ale
oveľa krutejším a trýznivejším spôsobom, a to udusením.
Anglický 11-mesačný chlapec Charlie Gard trpel
ochorením svalovej atrofie, čo znamená že jeho brušné svaly boli v dôsledku
svalovej atrofie príliš slabé na to, aby silou svojho vlastného brušného
svalstva bol schopný sa sám nadýchnuť či vydýchnuť, tj. aby silou svojich
vlastných brušných svalov bol schopný sám - bez pomoci podporného dýchacieho
prístroja - sám dýchať. A na základe súdneho rozsudku extrémistického krajne
ľavičiarskeho neomarxistického sudcu mu neomarxistickí krajne ľavičiarsky
extrémisti v bielych plášťoch úmyselne odpojili podporný dýchací prístroj a
následných päť minút sa sadisticky kochali a vyžívali pohľadom na to, ako sa
malý Charlie Gard dusí až kým nezomrel
Zo srdca všetkým týmto extrémistickým krajne
ľavičiarskym neomarxistickým politikom a ich novinárom, ako aj už zhruba
dvadsať rokov zločineckému krajne ľavičiarskemu neomarxistickému
extrémistickému režime verne slúžiacim zločincom v bielych plášťoch ako aj
zločincom v sudcovských talároch by som doprial smrť a popravu, a to nielen
nejakú obyčajnú smrť a popravu, ale smrť a popravu rovnako krutú a trýznivú ako
mal Charlie Gard. To v porovnaní s neuveriteľnou trýznivosťou smrti Charlieho
Garda je dokonca aj také obesenie fakticky pohodovou smrťou. Totiž aby som to
vysvetlil, u kedysi v minulosti u obesených zločincov bolo obhliadajúcim
lekárom do úmrtného listu napísaná ako príčina smrti "udusenie z
obesenia", avšak toto "udusenie" nebolo ani zďaleka tak kruté a
trýznivé ako tomu bolo u Charlie Garda. Obesenie buď vedie k zlomeniu väzu a
tým pádom okamžitej smrti, a aj v tom prípade kedy k zlomeniu väzu nedôjde,
utiahnutie lana okolo krku a stlačenie hlavnej krčnej tepny krkavice vedie k tomu,
že sa podráždi nerv Nervus Vagus, čo vedie okamžite k upadenutiu obeseného do
hlbokého bezvedomia, no a potom v stave hlbokého bezvedomia začne dochádzať k
pozvoľnému duseniu obeseného, smrť sa dostaví následne za cca 20
- 30 minút. To udusenie typu udusenia Charlieho Garda preto, že sa človek zrazu
nemôže nadýchnuť a ani vydýchnuť je oveľa krutejšie.
Pred niekoľkými rokmi vypukla aféra v Poľsku, keď
niekoľko posádok sanitiek spojených s patológmi ako organizovaná zločinecká
skupina predávali čiernemu trhu s ľudskými orgánmi ľudské srdcia, obličky
a iné orgány po niekoľko mesiacov keď vraždili niektorých pacientov tým, že im
vpichli .injekciu určenú k uvoľneniu svalov, ktorá týmto pacientom umelo
spôsobila fakticky rovnakú atrofiu brušných svalov akú mal Charlie Gard a títo
pacienti nemohúci sa odrazu v dôsledku umelo vyvolanej atrofie brušných svalov
nadýchnuť ani vydýchnuť zomreli rovnako krutou smrťou akej bol úmyselne
usmrtený Charlie Gard. Zo srdca všetkým týmto britským extrémistickým krajne ľavičiarskym
neomarxistickým politikom, novinárom, lekárom, sudcom, eventuálne ďalším osobám
majúcim podiel na tejto trýznivo krutej smrti Charlieho Garda by som doprial
každému jednému z nich jednu túto injekciu určenú k uvoľneniu svalstva,
respektíve umelo spôsobujúce svalovú atrofiu aby si aj oni mohli
"vychutnať" túto veľmi kruto trýznivú smrť udusením o ktorej s
nehorázne cynickú drzosťou tvrdili, že bola údajne vraj "v najlepšom
záujme Charlieho Garda".
Prípad vraždy tzv. "eutanáziou"
11-mesačného anglického chlapca Charlieho Garda vo svojej beštiálne krutosti,
sebectve s bezohľadnosti je ešte horší než bol prípad "eutanázie"
onej sedemdesiatročnej Holanďanky s ktorej vraždou súhlasili jej vlastné deti,
zatiaľ čo s vraždou Charlieho Garda jeho vlastní rodičia nesúhlasili. V tomto
prípade "eutanázie" sedemdesiatročnej Holanďanky v podstate nešlo o
nič mimoriadneho, ani zvláštneho. Bola to úplne bežná, rutinná
"eutanázia" akých sú bez súhlasu, ba dokonca aj bez vedomia obetí
tohto zločinu vykonané tisíce a tisíce. Iba len - videné z pohľadu samotných
vrahov - súhrou niekoľkých nešťastných náhod tento konkrétny prípad na rozdiel
od tisícov a tisícov iných podobných prípadov vyplával tento prípad na povrch,
respektíve dozvedela sa o ňom verejnosť.
O čo išlo? Najprv bola ona sedemdesiatročná obeť
tejto tzv. "eutanázie" bez svojho vedomia lekárkou nadopované
uspávacími prostriedkami. A zatiaľ čo sa lekárka bavila s jej dospelými deťmi
rozprávajúc sa s nimi akoby nič o tom, že čoskoro Vaša matka zaspí a teraz jej
dáme smrtiacu injekciu alebo infúziu (tento detail si už presne nepamätám)
postihla vrahov videné z ich pohľadu prvej nešťastná náhoda, tj.
sedemdesiatročná pacientka, ktorá mala už po oných uspávadlách tvrdo spať sa im
nečakane prebudila. A súčasne druhou nešťastnou náhodou bolo to, že tesne pred
svojím úplným prebudením v polospánku, polomrákotách už zreteľne počula že ju
lekárka chce teraz zabiť. No a sedemdesiatročná pani hneď sa začala zúrivo
vzpierať a opakovane stále do kola a do kola opakovane kričať "Ja nechcem
zomrieť !! Ja chcem žiť !!". Lekárku to však nijako ale nevyviedlo z
miery, určite to nebolo prvýkrát čo sa jej stala táto malá komplikácia kedy sa
jej nechtiac prebudil pacient skôr než ho stihla zavraždiť. A preto lekárka
úplne rutinne skríkla na jej deti: "Držte mi ju nech jej môžem pichnúť tú
smrtiacu dávku !!", no a jej deti hneď priskočili aby pomohli lekárke
prekonať fyzický odpor ich sedemdesiatročnej relatívne fyzicky zdatnej vitálnej
matky permanentne sa zúrivo vzpierajúcej a kričiacej stále dookola: "Ja
nechcem zomrieť! Ja chcem žiť!". Pokiaľ by si snáď niekto naivne myslel,
že po tomto to ona lekárka a jej deti vzdajú, no tak to je skutočne veľmi
naivný. Lekárka by tým prišla o finančnú odmenu za tzv "eutanázii" a
deti by museli potom asi najmenej ďalších dvadsať rokov čakať na svoje
dedičstvo, lebo šanca, že by ich síce sedemdesiatročná, avšak ale napriek tomu
relatívne dobrým zdravím a vitalitou prekypujúci ich matka, že by snáď
prirodzeným spôsobom zomrela v dohľadnej nie príliš vzdialenej dobe, v to
príliš dúfať teda vzhľadom na matkino relatívne dobré zdravie a vitalitu
rozhodne by nemohli. A tak sa rozhodli, že tú "eutanázii" nevzdajú
ale dotiahnu do konca. Veď ako inak, ide tu predsa o to najlepšie dobro ich
milovanej mamičky všakže?
Ale tu zrazu postihla ich z pohľadu týchto vrahov
už tretia nešťastná náhoda, a to že sa tam zrazu pritrafila nejaká cudzia osoba
a súčasne štvrtou nešťastnou náhodou bolo pre vrahov to, že táto cudzia osoba
nielen že k vrahom nepatrila, ale zrejme asi ani celkom nesúhlasila s vraždou
dotyčnej sedemdesiatročnej pani tzv "eutanáziou". Toto všetko je pre
vrahov doteraz ešte stále len malá nepríjemnosť. „Veď aj keby ich dotyčná
cudzia osoba udala, no tak čo sa im môže stať?“ Lekárka to obvinenie poprie a
tak to minimálne zostane ako "tvrdenie proti tvrdeniu". Navyše kto by
si dovolil pochybovať o pravdovravnosti tak dôstojnej osoby ako je samotná pani
doktorka - lekárka? Veď je to smiešne! A to ešte navyše deti zavraždenej ako
spolupáchatelia vraždy svojej matky by pravdaže celkom jednoznačne potvrdili
ako pravdivú tú verziu udalostí, ktorú by povedala lekárka - ich hlavná
spolupáchateľka na vražde ich matky. A nakoniec by ešte ona svedkyňa vraždy ich
vlastnej matky bola trestne stíhaná za údajné krivé obvinenie ....
Ale bolo to pre vrahov horšie, lebo z hľadiska
vrahov došlo tu k piatej nešťastnej náhode. Totiž tá cudzia osoba mala mobilný
telefón, ktorý použila ako nahrávaciu kameru a ten zápas vrahov so staršou
vraždenou ženou natočila. Vrahovia síce si boli vedomí, že sú natáčaní, avšak
boli momentálne na 100% plne zamestnaní zápasom s vitálnou fyzicky relatívne
zdatnou sedemdesiatročnou ženou a preto v danej dobe nemohli proti svojmu
natáčania nič podniknúť. Riskovali by inak totiž že chvíľkové oslabenie náporu
svojich vrahov by ona vraždená sedemdesiatročná žena mohla eventuálne
"zneužiť" aby sa im trebárs vymkla a utiekla im preč, čím by z jej
"eutanázie" nakoniec nebolo nič. Vrhnúť sa na osobu, ktorá ich
nahráva s cieľom zobrať jej mobil a zničiť jej dôkaz o práve uskutočnenom
zločine totiž môžu až keď násilím zlomia odpor onej "eutanáziou"
vraždenej ženy aspoň natoľko, že majú istotu, že už nebude schopná im utiecť a
že teda skutočne zomrie. O to sa napokon tiež aj pokúsili, však príslušná osoba
to zrejme aj vopred tušila a preto pri prvom náznaku ich protiútoku im utiekla
preč aj so svojím mobilom a dôkazom proti nim, ktorý už nebolo možné poprieť.
A tak tento konkrétny prípad na rozdiel od tisícov
a tisícov iných uvidel svetlo sveta a ľudia sa o tom dozvedeli. Hoci aj
nakoniec vrahom sa nestalo vôbec nič, žiadny trest, žiadna sankcia, dokonca ani
len žiadna pokuta. Lekárka dostala iba len akési formálne písomné napomenutie.
Bolo to veľmi trápne a úbohé. Ani toto napomenutie totiž nebolo napomenutím za
spáchanú vraždu, ale skôr - aspoň to budí ten dojem - za jej diletantský spôsob
prevedenia, že ak to poviem úplne natvrdo, boli vrahovia tak neprofesionálne
hlúpi, že pripustili aby obeť vraždy mohla kričať že nechce zomrieť a že chce
žiť a navyše aby tento jej krik mohla počuť nepovolaná osoba, ktorá to
„zneužila“ a natočila na svoj mobil, aby potom údajne vraj mohla „lživo“
vzhľadom na to, že stará pani kričala že nechce zomrieť a že chce žiť pokúsiť
sa spochybňovať vôlu sedemdesiatročnej pacientky zomrieť. .. atď. atď.
V Belgicku zase jeden lekár tzv.
"eutanáziou" zavraždil katolícku rehoľníčku aj napriek tomu, že ona
aj napriek opakovanému nátlaku zakaždým kategoricky odmietla akceptovať tzv.
"eutanáziu" svojej osoby, a lekár ktorý ju napriek tomu nakoniec tzv.
"eutanáziou" zavraždil do jej chorobopisu zapísal, že výkon
"eutanázie" svojej osoby pacientka tvrdošijne odmietala výlučne len z
dôvodov svojho ovplyvnenia náboženstvom v dôsledku čoho údajne vraj nebola
spôsobilá racionálne zvážiť to, čo je (podľa názoru onoho lekára – vraha) údajne vraj pre ňu to najlepšie ...
Inak ale vždy a všade keď sa eutanázia zavádzala sa
takticky postupovalo tzv. "salámovou metódou". Na úplnom začiatku pre
to aby takýto zákon vôbec prešiel sa v prvotnej verzii uvádzalo že musia byť
vždy splnené tieto štyri podmienky: po prvé, že sa to týka iba len smrteľne
chorých pacientov ktorých smrť už nemožno nijako odvrátiť, za druhé, že sú títo
pacienti navyše vystavení neznesiteľným bolestiam, ktoré nemožno nijako utlmiť
na znesiteľnú mieru, za tretie že sa jedná o dospelú plnoletú osobu, ktorá je
plne spôsobilá na právne úkony a za štvrté, že dotknutá osoba úplne dobrovoľne
a bez akéhokoľvek nátlaku prejaví úplne slobodne svoju vôľu zomrieť
"eutanáziou" svojim písomným vlastnoručným súhlasom plus celé to bude
navyše úradne zdokumentované vo forme notárskej zápisnice. A dôvodová správa k
tomuto návrhu zákona navyše tiež zakaždým presviedčala poslancov, že pôjde o
úplne výnimočné prípady, ktorých bude v celom štáte len niekoľko málo ročne.
Ergo - keď vtáčika lapajú, pekne mu spievajú ...
Akonáhle sa to ale prijalo, tak to bolo ako
otvorenie Pandorinej skrinky, poprípade ako vypustenie "Džina" z
fľaše, ktorého už nikdy nič neprinúti aby sa vrátil späť. A salámovou metódou
sa eutanázia začala ďalšími novelami onoho zákona ďalej rozširovať na stále
ďalšie a ďalšie prípady. Padla prvá podmienka, veď prečo len smrteľne chorí,
keď je splnená druhá podmienka že pacient je vystavený neznesiteľným bolestiam,
ktoré nemožno nijako utlmiť na znesiteľnú mieru. Novelizáciou sa zaviedol nový
termín "kvalita života" a ruka v ruke s tým padla aj druhá podmienka
veď ak platí prvá podmienka, že sa jedná o smrteľne chorého pacienta ktorého
smrť už nemožno nijako odvrátiť je jeho kvalita života veľmi mizerná a preto
ani nie je potrebné aby bol ešte navyše vystavený neznesiteľným bolestiam,
ktoré nemožno nijako utlmiť na znesiteľnú mieru. Padla aj tretia podmienka že
musí ísť o dospelú plnoletú osobu, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony,
pretože toto je vraj nespravodlivé voči maloletým deťom ako aj voči tým
plnoletým osobám, ktoré v dôsledku svojho stavu bezvedomia, duševnej choroby,
stareckých chorôb - starecká senilita a demencia atd., eventuálne iných dôvodov
nie sú či už objektívne a fakticky schopní alebo vzhľadom k danej reštriktívnej
legislatíve nie sú subjektívne právne spôsobilí taký prejav vôle urobiť. A
čoskoro na to padla aj štvrtá podmienka, najmä odpadol obligatórny notársky
zápis, pretože je to tak vraj veľmi zbytočne finančne drahé a administratívne
byrokratické a náročné. A nakoniec padol aj písomne prejavený
súhlas, to by totiž bolo diskriminačné voči tým čo buď nevedia písať, alebo zo
zdravotných dôvodov nemôžu vôbec alebo nie sú schopní písať atď. A teda stačí
aj len verbálne vyjadrený súhlas, čo je úplné otvorenie sa masovému vraždeniu
ľudí "eutanáziou", lebo "eutanáziou" zavraždený človek už
nikoho nemôže žalovať, nikoho nemôže udať, na nikoho si už nemôže nijako
sťažovať ...
A viete aký má dnes tento zákon či návrh zákona o eutanázii
názov? V rôznych štátoch sveta sa pravdaže používajú rôzne jazyky, ale inak ak
odhliadneme od použitia daného príslušného jazyka tej či onej krajiny, tak je
inak názov onoho zákona o "eutanázii" vždy úplne rovnaký a tento
názov návrhu zákona o eutanázii podaný vo volebnom období 2013 – 2017
Poslaneckej Snemovne Parlamentu Českej republiky napríklad v českom jazyku znie
"Zákon o důstojné smrti ". Aká číra náhoda! Takáto obrovská náhoda !!
Je to až neuveriteľné, že čírou náhodou v rôznych krajinách sveta údajne vraj
nezávisle na sebe príslušnému zákonu o eutanázii dali vždy čírou náhodou úplne
všade opäť čírou náhodou úplne rovnaký názov !!! Že by snáď nechcená telepatia
???
Hoci som ja veriaci kresťan - katolík, tak teda
moja náboženská viera ešte vôbec neznamená, že som snáď naklonený veriť nejakým
poverám viac než sú poverám ochotní veriť ateisti. Možno je tomu dokonca práve
naopak. Viera v povery je ťažký hriech hneď proti prvému Božiemu prikázaniu a
ja som si toho veľmi dobre vedomý. Okrem toho ja napriek tomu, že si vedu
nesmierne vážim, či skôr práve preto, že si vedu nesmierne vážim som mal vždy
veľmi silné pochybnosti a výhrady voči existencii takých pseudovedeckých povier
ako sú takzvané parapsychologické javy, konkrétne ako sú napríklad údajná
hypnóza, telekinéza či telepatia. A obhajcov takýchto pseudovedeckých povier
som vždy pokladal za prinajmenšom vyšinutých jedincov, ak nie priamo za bláznov
...
Avšak ale ak tu nenájdem iné logické vysvetlenie,
tak možno aj ja nakoniec uverím v telepatiu, a to tým skôr ako sa ukázalo v
Poslaneckej Snemovni Parlamentu Českej republiky rektor Univerzity Masarykovej
v Brne profesor Zlatuška a niekoľko ďalších poslancov z radov politického
hnutia ANO 2011 nielen že predložili v tomto volebnom období Poslaneckej
Snemovni Parlamentu Českej republiky 2013 - 2017 návrh zákona - pod názvom
čuduj sa svete - "Návrh zákona o dôstojnej smrti", ale ba čo viac
približne v rovnakej dobe (respektíve o niečo skôr) bol "Návrh zákona o
dôstojnej smrti "predložený tiež aj v Španielsku, a navyše čuduj sa
svete čírou náhodou keď mi o niekoľko mesiacov neskôr tento španielsky
"Návrh zákona o dôstojnej smrti "dodatočne poskytli moji internetoví
španielski priatelia, tak som pri jeho čítaní mal pachuť z predstavy, že ho
Španieli opísali od českých poslancov, čo vzhľadom k časovej priorite
španielskeho "Návrhu zákona o dôstojnej smrti", pred vznikom českého
"Návrhu zákona o dôstojnej smrti" logicky nie je možné aby Španieli
odpisovali od Čechov. A tak asi mi teraz zostáva len tá šialená predstava o
nejakej neverbálnej parapsychologickej telepatickej komunikácii medzi Španielmi
a Čechmi, ktorá asi španielskym poslancom umožnila opísať od svojich českých
kolegov "Návrh zákona o dôstojnej smrti" skôr, než ho českí poslanci
dali na papier.
Dúfam, že iróniu môjho predošlého odseku ste všetci
pochopili a teda nebudete sa nijako pozastavovať nad nezmyslami, ktoré som
napísal o odstavec vyššie. Inak pokiaľ ide o Českú republiku, tak vláda Českej
republiky našťastie vydala k tomuto "Návrhu zákona o dôstojnej smrti"
negatívne stanovisko, a následne tento "Návrh zákona o dôstojnej
smrti" ktorý nezískal dôveru vlády Českej republiky bol po zásluhe
odložený medzi menej dôležité návrhy zákonov. A teraz navyše je už aj zrejmé,
že tento "Návrh zákona o dôstojnej smrti" v tomto volebnom období
2013 - 2017 Poslaneckej Snemovni Parlamentu Českej republiky už nebude z
časových dôvodov poslancami Poslaneckej Snemovne Parlamentu Českej republiky
meritórne prerokovaný.
Tak či onak ale som veľmi rád, že tento návrh
zákona, ktorým chcú zaviesť v Českej republike tzv. "eutanáziu" nemá
v českom štáte podporu žiadnej parlamentnej politickej strany, a to
dokonca tento návrh skupiny poslancov politického hnutia ANO 2011 a čele s
rektorom Univerzity Masarykovej v Brne profesorom Zlatuškou nezískal oficiálnu
podporu dokonca ani od svojho vlastného politického hnutia ANO 2011. Som rád,
že českí poslanci ako celok nie sú žiadni hlupáci, a že dokonca aj väčšina z
tých českých, moravských a sliezskych poslancov, ktorí bohužiaľ inak celkom
jednoznačne podporujú umelé potraty sú zaplať Pán Boh aspoň celkom jednoznačne
proti eutanázii. Ostatne v prípade eutanázie nemožno poprieť, že je to od
nich úplne rozumné, racionálne a najmä pragmatické. Pokiaľ ide napríklad o umelé
potraty, tu si taký osobne pragmatický poslanec totiž môže sebecky povedať si
"nuž veď prečože by som nepodporoval umelé potraty keď ja sám teraz už
umelým potratom byť zabitý nemôžem .." Áno, videné z rýdzo sebecky
pragmatického hľadiska je to skutočne tak - nikto z nás už narodených už
dodatočne umelým potratom zavraždený byť už nemôže. Avšak ale toto čo platí v
prípade umelého potratu, v prípade tzv. "eutanázie" neplatí !!
Každý z nás kým žije na tomto pozemskom svete
potencionálne môže byť zavraždený eutanáziou. Preto každý, dokonca aj ten
najcynickejší sebec si musí uvedomiť, že aj pre neho je eventuálne zavedenie
tzv. "eutanázie" veľmi dvojsečné. V prípade eventuálneho
zlegalizovanie tzv. "eutanázie" dnes by mu to eventuálne síce mohlo
byť na úžitok, pretože by trebárs touto formou mohol aj keď formálne síce nie
priamo DE IURE legálne, ale zato stopercentne DE FACTO quasi-legálne vďaka
tejto tzv. "eutanázii" zavraždiť svojich rodičov, zbaviť sa svojich
nákladov v prospech chorých a starých rodičov plus ihneď mohol zdediť ich
majetok. O nejakých trebárs dvadsať rokov neskôr však ale to isté čo sám
vykonal svojim rodičom by zase pre zmenu naopak mohli jeho vlastné deti vykonať
jemu samému. Veď keď on (alebo ona) tak veľmi túžil po majetku svojich rodičov,
že je predčasne z tohto sveta odpravil na druhý svet vďaka tzv.
"eutanázii", aby ich majetok mohol ihneď zdediť, nuž tak prečo by
jeho vlastné deti mali byť menej sebecké ako bol on voči svojim vlastným
rodičom a rovnako tak nevyužiť k svojmu vlastnému prospechu túto tzv.
"eutanáziu" keď je to tak ekonomicky výhodné ???
Áno, je známe, že "revolúcia požiera svoje vlastné deti". A to platí aj o revolúcii neomarxistickej! Podľa hesla "Kto druhému jamu kope sám do nej spadne", určite mnohí z tých čo nejakým spôsobom podporovali či už tzv. "Eutanáziu" alebo tzv. "Asistovanú samovraždu" nakoniec iróniou osudu sami boli niekým zlikvidovaní touto nimi pôvodne podporovanou tzv. "Eutanáziou ", a obdobne tak mnohí z tých čo pôvodne podporovali zavedenie tzv. "asistovanej samovraždy" sami boli neskôr niekým - pre koho to bolo ekonomicky výhodné - nakoniec ZA-SEBEVRAŽDENÝ“..
Na záver by som ešte uviedol, že tzv.
"Eutanázia" je "vynález" Hitlerovho nacistického Nemecka.
Začalo to tým, že v roku 1941 Goebbelsovo Ministerstvo propagandy natočilo
propagandisticky vysoko dokonalý film "Ich Klage an" (v preklade:
"Žalujem") propagujúcim tzv. eutanáziu. Bol to propagandisticky
dokonale citovo dojímavý film o láske istého lekára s istou ženou, ktorá
ochorela na nevyliečiteľnú smrteľnú chorobu a hrozne trpela, a preto tento
lekár z lásky a súcitu k tejto milovanej žene jej z milosrdenstva podal na jej
úpenlivé prosby smrtiaci liek, pričom hlavným ťažiskom tohto propagandistického
filmu bol detailne zachytený súd s týmto lekárom v Nemecku, kde sa práve tento
súd stal fakticky tribúnou tohto súdeného lekára k obhajobe eutanázie, až
to propagandisticky fakticky vyzeralo tak ako keby morálne práve naopak on
súdil krutý nemecký justičný systém neumožňujúci smrteľne chorým a navyše k
tomu ešte aj ťažko trpiacim ľuďom túžiacim zomrieť smrť z milosrdenstva. Je až
prekvapujúce a šokujúce, že v tomto nacistickom propagandistickom filme z roku
1941 sú na obhajobu tzv. eutanázie používané úplne rovnaké propagandistické
argumenty, aké dnešné liberáli a iní stúpenci tzv. "eutanázie" na
obhajobu tejto tzv. "eutanázie" používajú aj dnes v našej súčasnosti
..
Po druhej svetovej vojne boli autori scenára, režiséri a ďalšie osoby spolupodieľajúce sa na vzniku tohto nacistického propagandistického filmu o "eutanázii" za tento film medzinárodným súdnym trestným tribunálom víťazných mocností odsúdení na trest smrti a popravení, obesení. Vzhľadom k tomu, že títo zločinci spolupodieľajúci sa v roku 1941 na vzniku nacistického propagandistického filmu "Ich Klage an" neboli obžalovaní zo žiadnych iných zločinov, je teda zrejmé, že ich tresty smrti obesením im teda boli uložené výlučne iba len za ich podiel na vzniku tohto nacistického filmu propagujúcemu tzv. "eutanáziu. V tejto súvislosti vzhľadom k najnovšiemu poľutovaniahodnému politickému vývoju vo Veľkej Británii majúcemu za následok plnú akceptáciu tzv. "eutanázie" mňa teda celkom logicky napadá táto kacírska otázka: Bude snáď Veľká Británia ako člen protinacistickej tzv. "Veľkej Trojky" i onoho medzinárodného súdneho trestného tribunálu - čo sa tu celkom logicky ponúka - požadovať tiež dodatočnú revíziu svojho vtedajšieho postoja voči propagácii "eutanázie", respektíve bude požadovať rehabilitáciu spoluautorov filmu propagujúceho "eutanáziu" "Ich Klage an" z roku 1941, keď okrem podielu na tomto kontroverznom filme nespáchali a teda ani neboli obžalovaní a ani odsúdení k svojim trestom smrti za nič iného?
Tento článok napísal dňa
31.7.2017
JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryk
Lahola